Život Prešova
online
online
STARÉ: Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie patrí k najkrajším na Zemplíne
07.07.2012 Michalovce
Staré 7. júla (TASR) - V obci Staré, okres Michalovce, sídli jedna z najstarších farností na Zemplíne. Jej história siaha až do 30. rokov 14. storočia. Patrí k nej impozantný farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý dala v spomínanej obci postaviť šľachtická rodina Sztárayovcov začiatkom 19. storočia.
Historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach Martin Molnár priblížil, že súčasný kostol v Starom nahradil pôvodný chrám, ktorý stál kedysi v obci na inom mieste. Pre jeho zlú statiku došlo začiatkom 19. storočia k jeho zbúraniu.
Súčasný farský chrám v Starom, pod ktorým sa nachádza rodinná krypta Sztárayovcov, patrí podľa Molnárových slov k zemplínskym unikátom. "Čo sa týka murovaných rímskokatolíckych kostolov, je určite jeden z najväčších a najhonosnejších v michalovskom a sobranskom regióne," vyhlásil.
Farský kostol v Starom je jednoloďová sakrálna stavba so segmentovým uzáverom presbytéria, na ktoré nadväzujú z oboch strán časti sakristia a knižnice. Jeho interiér je prekrytý pruskými klenbami s klenbovými pásmi. Stĺpy klasicistického oltára sú ukončené pozlátenými hlavicami. V jeho blízkosti je umiestnená kamenná krstiteľnica, ktorá sa kedysi nachádzala v pôvodnom starianskom chráme. Pochádza z roku 1784.
Výstavba sakrálneho objektu v klasicistickom štýle prebehla v rokoch 1811 až 1842. Na cirkevné účely sa v tom období využíval objekt grófskej sýpky z roku 1804, ktorá stojí v Starom dodnes.
Šľachtický rod sa pri projektovaní nového kostola inšpiroval zrejme sakrálnou stavbou v susednom Maďarsku. "Veľmi sa podobá na kostol v Monoku," podotkol Molnár.
Prítomnosť Sztárayovcov v Starom ako niekdajšom mestečku s viacerými výsadami, mala na život miestnej farnosti výrazný vplyv. "V minulosti vlastnila bohatú knižnicu so zväzkami kníh z 18. storočia a ďalšie hodnotné rukopisy," zdôraznil historik.
Majetkom starianskej farnosti bolo kedysi aj unikátne kňazské rúcho vyšívané zlatými niťami. Zhotovila ho arcivojvodkyňa Alžbeta, dcéra panovníčky Márie Terézie, približne v polovici 18. storočia. V roku 1766 ho darovala jej sestra Mária Kristína svojej dvornej dáme Anne Sztárayovej.
"Má nevyčísliteľnú hodnotu aj preto, že ho vyšila práve spomínaná príslušníčka cisárskeho rodu," uviedol Molnár s tým, že starianski kňazi ho používali v minulosti len pri významných udalostiach. Vzácne rúcho sa od 80. rokov 20. storočia nachádza v depozite Zemplínskeho múzea. Pred niekoľkými rokmi vyčlenil Košický samosprávny kraj na jeho opravu približne 3300 eur.
Historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach Martin Molnár priblížil, že súčasný kostol v Starom nahradil pôvodný chrám, ktorý stál kedysi v obci na inom mieste. Pre jeho zlú statiku došlo začiatkom 19. storočia k jeho zbúraniu.
Súčasný farský chrám v Starom, pod ktorým sa nachádza rodinná krypta Sztárayovcov, patrí podľa Molnárových slov k zemplínskym unikátom. "Čo sa týka murovaných rímskokatolíckych kostolov, je určite jeden z najväčších a najhonosnejších v michalovskom a sobranskom regióne," vyhlásil.
Farský kostol v Starom je jednoloďová sakrálna stavba so segmentovým uzáverom presbytéria, na ktoré nadväzujú z oboch strán časti sakristia a knižnice. Jeho interiér je prekrytý pruskými klenbami s klenbovými pásmi. Stĺpy klasicistického oltára sú ukončené pozlátenými hlavicami. V jeho blízkosti je umiestnená kamenná krstiteľnica, ktorá sa kedysi nachádzala v pôvodnom starianskom chráme. Pochádza z roku 1784.
Výstavba sakrálneho objektu v klasicistickom štýle prebehla v rokoch 1811 až 1842. Na cirkevné účely sa v tom období využíval objekt grófskej sýpky z roku 1804, ktorá stojí v Starom dodnes.
Šľachtický rod sa pri projektovaní nového kostola inšpiroval zrejme sakrálnou stavbou v susednom Maďarsku. "Veľmi sa podobá na kostol v Monoku," podotkol Molnár.
Prítomnosť Sztárayovcov v Starom ako niekdajšom mestečku s viacerými výsadami, mala na život miestnej farnosti výrazný vplyv. "V minulosti vlastnila bohatú knižnicu so zväzkami kníh z 18. storočia a ďalšie hodnotné rukopisy," zdôraznil historik.
Majetkom starianskej farnosti bolo kedysi aj unikátne kňazské rúcho vyšívané zlatými niťami. Zhotovila ho arcivojvodkyňa Alžbeta, dcéra panovníčky Márie Terézie, približne v polovici 18. storočia. V roku 1766 ho darovala jej sestra Mária Kristína svojej dvornej dáme Anne Sztárayovej.
"Má nevyčísliteľnú hodnotu aj preto, že ho vyšila práve spomínaná príslušníčka cisárskeho rodu," uviedol Molnár s tým, že starianski kňazi ho používali v minulosti len pri významných udalostiach. Vzácne rúcho sa od 80. rokov 20. storočia nachádza v depozite Zemplínskeho múzea. Pred niekoľkými rokmi vyčlenil Košický samosprávny kraj na jeho opravu približne 3300 eur.
0
www.ZIVOTPO.sk
